Keď
mi bude teplejšie
možno sa odvážim
striasť zo seba záveje
veď
stále len počúvam
„veď sa nič nedeje“.
Keď
mi bude teplejšie
možno sa odvážim
skromne
do šlapiek a do sukní.
Keď
mi bude teplejšie
možno mi to nepríde také hrozné
ako okno dokorán
ako tie obrazy v zlom sne.
Možno sú len rukavice
už malé na moje palce
a palice s úchytmi držia ma pokope
držia ma tak
aby som prežila
prežila i v tejto potope.
Veslá a laná
všetkými pospájaná
tá deravá strana
kam zateká.
Možno
keď mi bude teplejšie
vyjdem aj von
a tým pádom
od vrchu až nahor
prejde tá triaška
držala sa pevne
ako čerstvá chrasta.
*LUU*